Playlisty Pokec
Reklama

Monológ - text

Wawro - Monológ
Tak čo ti život dá, život je hra, tak poď sa hrať,
láska, strach, bolesť, šťastie, šach-mat,
veď život je len karneval, tomu každý mení masky,
keď ty si sa na mňa vyjebal, dal si mi vác,
kým už viem, bolo to ťažké, bola to aj moja chyba,
že som si to nevšimol, oči mi tá chvíľa otvorila,
môj rep, môj svet, moji ľudia, moje myšlienky,
sú jediné veci, ktoré ma k šialenstvu nepriviedli,
stačí lusknúť prstom a všetko sa môže zmeniť,
je to zaujímavé, ale človek môže slepo veriť,
chcieť je pekná vlastnosť, no mať je tá najlepšia,
vo mne názor dozrieva,
myšlienka môjho repu je čoraz hlbšia.
Deň čo deň premýšľam jak bdiem, či veci čo robím,
časom neoľutujem, či bez príčin sa radujem,
či moje rozhodnutia vrhajú, ktorý správny tieň,
naozaj ma napĺňa, že fakt repujem.
Či sa oplatí sadiť, či sa oplatí radiť,
či mám dôvod byť šťastný alebo v slziach stratiť,
jediné čo viem, že chcem byť sám sebou, ľúbiť, veriť,
seba mať pri sebe správnych ľudí, premýšľať nad životom.
To teda!
Snažím sa chápať, že všetko zlé je na niečo dobré,
ale fakt to tak bereš, keď sa bližšie na to pozreš,
ja v tom vidím aj zmysel, no rany sa ťažko hoja,
prečo toľká bolesť, šak ne všetky slzy za to stoja,
ľudia sa boja pravdy, pravda je, že kto maká rastie, kto nie,
ide dole, sa fláka, je demokracia vieš? Ale to je trošku inak,
každý sám za seba ide bez rešpektu ako v lese pytliak,
všetko sa mení, mení sa čas, menia sa ľudia,
vývoj sa nezastaví, mŕtve duše tuna blúdia,
nikdy nevieš, či práve osud na teba si nesadol,
či ťa ignoruje a z vrcholu si nespadol,
chcem mať prehľad, nie väčší rozhľad,
aj keď môj rep na scénu nemá žiadny dopad, nerobím odpad,
mám plný chrup nabitý myšlienky ktorým zmysel,
tvrdý rep, moja spoveď, neveríš odíď,
príval pocitov denne dopadá na moju psychiku,
snažím sa netrápiť, to nechcem, lebo všetci si zvyknú,
človek zo skladby v päste oku sebe samému,
stane sa otrokom, každý pičuje, klame mu,
neúprosný svet, je samá nástraha,
dôležitý je názov, né tvoja svalová výbava,
agresivita rastie, zmysel je potlačený,
zakaždým ti povie bez štipky lásky, že ťa má rád.
Deň čo deň premýšľam jak bdiem, či veci čo robím,
časom neoľutujem, či bez príčin sa radujem,
či moje rozhodnutia vrhajú, ktorý správny tieň,
naozaj ma napĺňa, že fakt repujem.
Či sa oplatí sadiť, či sa oplatí radiť,
či mám dôvod byť šťastný alebo v slziach stratiť,
jediné čo viem, že chcem byť sám sebou, ľúbiť, veriť,
seba mať pri sebe správnych ľudí, premýšľať nad životom.
To teda!
Veriť vtedy, čo? Kedy vtedy?
Keby som spravil krok dozadu, sled udalostí zmenil,
možno by som teraz nesedel a nepísal text,
bol by zo mňa feťák, mešák, lopkár, možno športovec,
aký by som žil život bez úprimnej lásky,
nechodil vôbec do školy, len flákal sa s kamošmi,
nik by sa o mňa nestaral, môj život by bol zbytočný,
na mizine, na ulici, ten dravec polnočný.
Nájdu sa veci, ktoré by som možno zmenil,
ale keby sa tak stalo, teraz by som v to čo verím, neveril,
nemal by som pri sebe ľudí, ktorých pri sebe mám,
nemal ženu, do ktorej som sa zamiloval,
príbeh za príbehom, ťažko sa v tom orientuje,
jazvy na duši, ako keď ťa potetuje,
nejde to zmazať, žiješ s tým celý život,
zabudni žiť pre dnešok, začni nový život.
Deň čo deň premýšľam jak bdiem, či veci čo robím,
časom neoľutujem, či bez príčin sa radujem,
či moje rozhodnutia vrhajú, ktorý správny tieň,
naozaj ma napĺňa, že fakt repujem.
Či sa oplatí sadiť, či sa oplatí radiť,
či mám dôvod byť šťastný alebo v slziach stratiť,
jediné čo viem, že chcem byť sám sebou, ľúbiť, veriť,
seba mať pri sebe správnych ľudí, premýšľať nad životom.
To teda!
Cítiť lásku a cítiť bolesť,
radovať sa zo života, nevinná ratolesť,
jebať na sú odpovede možné, nekonečné diskusie,
a pseudony tvojho mena, čistá paródia, zmena,
som spokojný so životom, ktorý si žijem,
nikdy neni tak zle, aby nebolo horšie,
nesnažím sa žiť podľa seba, ne podľa noriem,
na to žiť medzi ľuďmi, žiť podľa svojich foriem, (ha!),
obzriem sa naokolo paneláky, samé okno,
v každom tom okne žije niekto, kto má svoj pochod,
milión ľudí, milióny osudov a príbehov,
každý si žije svoje so svojou prioritou.
Kráčam po ulici a vidím svoj tieň,
niekedy je za mnou, inokedy ho nasledujem,
premýšľam nad tým čo všetko sa vlastne tuna deje,
slepý člen, no každý nad životom predsa bdieme.
Jou, tak premýšľaj nad tým, čo vlastne..
čo je, čo sa deje, čo sa dialo... a aký to má vplyv na budúcnosť.
Premýšľaj a zvažuj, svoje slová!
Musíš pochopiť, že život je len jeden,
a musíš zistiť, či tá cesta ktorou sa uberáš je tá správna.
Wawro. Druhý dych. Zase niečo nové, idem ďalej, ďalší level.
Každý rok nový, idem si svoje. Toto je Rimer, ktorý vie, že čo robí!
Jou!
NeKvalita Records! Tak to počúvaj naplno!

Text pridal Slimover

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.