Pokiaľ cítim ft. Lubeck, Šipo - text

#Lubeck#

Čo raz hlbší do váčku noše odrobených hodin.
S neúspechom denno denne stretávám sa z oči vo oči.
Hoci pocit nepríjemný jak keby som horel v ohni.
Nehanbím sa, priznávám že po večeroch sa k něj modlím.

Doteraz a ne len raz, stále makám na doraz.
Keď stúpím do hovna a nemyslím hned na podraz.
Sustredím sa rano zas, sústredím sa na tu slast.
Pero, papier dokopy a vytvárám si tak obraz.

Na ludi, ich skutky, jebnuté predsudky.
Nesprávné posudky a krivé rozsudky.
S beatom si zpivám s beatom si snivám.
Vyjadrujem zradu keď je na srdci rýha.

Stále mám ten pocit, že mám čo luďom povedať.
Tak uprímne a otovrene do textu sa zpovedám.
Vždy keď pride prehra, tak následuje odveta.
Keď spomalíš tak končiš to je pravda odveká.

#refrén#

Vždy po, keď cítim svoju hudbu, mám naladu kludnú.
V hudbe utopím myšlenku bludnú, zlú.
Či už stratím prácu, rodinu, frajerku cítím vždy keď život snaží sa ma dokopať.

Pokial cítim oporu a pokial cítím melodiu.
Pokial cítím atmosféru keď sa zjavím na podiu.
Vtedy narastú mi krídla, mysel je jak na morfiu.
Vďaka všeckým čo nás podporujú naše sny furt žijú.

#Kali#

Aka fuka funda luka niekto píše, iný fúka.
Ako prostitutka v rukách pasáka, čo húká.
Ukaž piču suka, za love sa núkaj.
Pokial cítim mňa nekúpiš, ludia moja cena stúpá.

Pokial cítím a vidím že moje rep dav chytí.
My zelená svítí a vraví mi ží ty.
U riti mám ????? pusť Lkamové beaty.
Nasytím vás triezvých aj pod obraz spitých.

????????? tyčí nás ročný banditi.
Vám díky za vtipy, tie takzvané kritiky.
Čo posúvaju ma každý deň hlbšie do elity.
Nazdar navždy tento štýl je mi na mieru šitý.

Preto pokial cítím, dýchám a pokial dýchám, žijem.
Viem že keď skapem tak v tonoch týchto bude zniet rekvie mi.
A smát sa budem aj na cestě do pekla to verím.
Muzika je božská komedia Dante Alighieri.
A ja klaun čo vás baví s preom v ruke na papieri.
Smierniť černý deň som prišel tomu kto mi verí.
Ver mi že aj ty mi pomáháš, keď na mě život zbraňou mierí.
Pokial cítim podporu tak žijem v pokoji a mieri.

#refrén#

Vždy po, keď cítim svoju hudbu, mám naladu kludnú.
V hudbe utopím myšlenku bludnú, zlú.
Či už stratím prácu, rodinu, frajerku cítím vždy keď život snaží sa ma dokopať.

Pokial cítim oporu a pokial cítím melodiu.
Pokial cítím atmosféru keď sa zjavím na podiu.
Vtedy narastú mi krídla, mysel je jak na morfiu.
Vďaka všeckým čo nás podporujú naše sny furt žijú.

#Šipo#

Možem mať milion pocitov a milion vecí.
Aj tak raz pocity pominú, aj tak ztratia sa všetky a všecí.
Láska k nim, kamarátom, mojim sokárom, doktorom.
Alebo či už sú veci, nezabúdám nikdy na nikoho.

Na prežité, zažité veci ani na veci ktoré probrali sme pri pol deci.
Život je naše podium a my sme herci.
Tak hrajme svoju rolu, rozdávajme pocity že sme kdesy.
Neležme pri peci, lebo ta nás možno popáli a to ma děsí.

Zas nás hlas, bude tvoriť také texty.
Jako tento náš zachranný pás.
Veď tvoríme od nás pre vás.

Vždy keď cítím energiu na podiu.
Viím tváre, ruky ktoré žijú.
Postavy ktoré naše texty žijú.
Aj takých ktorých nikdy nič podobné nezažijú.

Je to ako zažiť keď frajerka ťa opustí.(piča)
Nesmiš však odpustiť.
Odíde ti s kamarátom a ty nevieš odpustiť.
Jediné čo vieš k tělu pripustiť je hudba.
V něj vieš svoju nenávisť rozpustiť.

Či už stratíš rodinného člena, prácu, city.
Musíš to okusiť
Aby pochopil si že som tu pokým cítim.
Aby pochopil si že som tu pokým cítim.
Aby pochopil si že som tu pokým cítim.

#refrén#

Vždy po, keď cítim svoju hudbu, mám naladu kludnú.
V hudbe utopím myšlenku bludnú, zlú.
Či už stratím prácu, rodinu, frajerku cítím vždy keď život snaží sa ma dokopať.

Pokial cítim oporu a pokial cítím melodiu.
Pokial cítím atmosféru keď sa zjavím na podiu.
Vtedy narastú mi krídla, mysel je jak na morfiu.
Vďaka všeckým čo nás podporujú naše sny furt žijú.