Pozerám sa na oblohu a kričím,Bože, prečo odišli od nás tak skoro,mohlo by byť z nich niečo, mali budúcnosť pred seboua zrazu tu niesú oni nevracajú sa,stále pýtam sa, že kde sú,odišli od nás tam ďaleko,odkiaľ sa nedá vrátiť, tak dúfam, teda verím, že tybudeš ich tam strážiť,lebo nevinné tie deti a kopú veľa iných ľudí.Bohužiaľ ten budík ráno už viacej nebudí,viaceré deti odišli, rodina celá zničená,utopená od žalu, aká bola príčina.Len nedávno prišli na svet a už zrazu sú na druhom, jediné plus je v tom,že vždy sa chcela vidieť s pradedom.Samé havárie vonku, ľudia sa všade stálenáhlia, potom ostatný už za nich, iba tiesviečky pália, lebo tento svet je zkazený,dôležité ide bokom a zrazu nečakanenastane to zbohom!Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.Veľa chorôb, ktoré nedajú sa liečiť,prečo je to tak, jeden deň tu žiješ,druhý nie. Mňa naháňa ten strach,keď zdravý kráčaš po vlastných a zrazu je to tak, nepostavíš sa,lebo si slabý, neprekročíš prach.Samé rakoviny, cukrovky a samé vredy,budeme niekedy zdravý, ja pýtam sa,že kedy, lieky nepomáhajú, financiíveľmi málo a všetci kričíme zobuď sa,prosím, haló.Vážme si rodičov pokiaľ sú ešte tu,kvôli nim sme na svete a nevidíme tmu.Jedného dňa odídu a nastane to ticho,bez nich pohnúť sa do sveta je veľké riziko.Netušíme čo bude zajtra a ani o roka keď budeme tehotné, tak zvládneme ten pôrod?Veľa lekárov nerieši nič a my ideme do svetla,keď si to teraz predstavím, normálne som zbledla.Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.Dneska si zdravý, dneska iba utekáš,zajtra nemáš svoje nohy, ochrnutý pozeráš.Zrazu nevieš chodiť, viem, iba vozíkpozeráš.Rozmýšľaš nad tým jak toto vlastne rozdýchaš,ale verím v teba kámo, ja viem,že ty to dáš. A rozmýšľaj nad tým predtým než to celé vzdáš.Prečo? Pýtam sa prečo sa to všetko deje,prečo svet je takýto a vlastne kam to speje.Jeden deň sa narodíš, druhý už nemusí byť.Toto sú tie veci, ktoré neviem pochopiť.Choroby a nehody ovládajú svet,prečo nemôžme byť šťastný, prečo toto zle, prečo je to až tak smutné.Pýtam sa, že kde to sme, kedy už bude fakt kľud a všetko bude dobré.Pamätám si jak som chodieval vonku s kamarátom, dosiahol 15 rokov, išlo to s ním dolu svahom,zlá partia, k tomu alkohol a padol nadol.Nakoniec to nezvládol, neuvidí sa už s mamou,povedz mi, že kde je mier, kam sa podeloto šťastie. Veľa rodín rozbitých, čo nemajú nič krásneVeľa ľudí chorých dívajúc sa smutne na svet.Aj keď je to napiču a smutné je to strašne.Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.Viem, že je to ťažké, aj ty tú bolesť cítiš,vidíš iba tmu a to, že sa koniec blíži.Vidíš iba sivú farbu a všetko ťa ničí,aj napriek tomu zlému brácho nestresuj sa ničím.
Hodnotenie uložené
Reklama
